Lono (Womb)

V hlavnej úlohe veľké hlboké oči Evy Green a slimák. Lono má rovnakú krvnú skupinu ako Kód 46 alebo Neopúšťaj ma av tomto subžánru poetické sci-fi z neďalekej budúcnosti / alternatívnej prítomnosti je asi tým nejkomornějším, čo v poslednej dobe vzniklo. Svoju meditáciu nad oidipovským komplexom Fliegauf situuje na chladné pobrežie severského ostrovčeku (?) Pôsobiaceho dojmom bezčasí a vytrhnutiu z reality, do ktorej nás letmo zasadzuje iba zmienka o Japonsku. Všetky pnutia vo filme vychádza z interakcie dvoch ústredných postáv, ktorých vzájomný vzťah postupne prechádza niekoľkými odlišnými fázami. Ako príbeh pozvoľna plynie k svojmu nevyhnutnému vyústenie, začína byť jasné, že tým najkrajším tu nie sú precízne komponované zábery prímorských pláží alebo ťažko postrehnuteľný, ambientné sprievod Maxa Richtera, ale skrz naskrz altruistické jadro filmu, v ktorom dochádza k láskou motivovanému sebaobetovania v prospech pokračovania iného , milovaného života.