Stephen King: Hustá hmla (The Mist)

Frank Darabont dokončil to s čím začal King už pred niekoľkými rokmi. Fascinujúce poviedku o skupine ľudí ukrývajúci sa v samoobsluhe pred strašným neznámom som prečítal jedným dychom a jej adaptácie som sa pomahl nemohol dočkať. Hustá hmla bezchybným spôsobom spája všetky divácky vďačné motívy. Otec a syn, náboženská fanaticka, netušené nebezpečenstvo alebo trebárs aj väčšie zoskupenie ľudí. Narozdiel od knihy, ktorá hlavne spočiatku plynie veľmi pozvoľna prichádza nástup hlavnej časti deje už počas chvíľky. Hustá, mliečne biela hmla zahaľuje okolie a ako sa vôbec stačíme nadýchnuť a zamyslieť sa nad tým čo sa deje, do obchodu vtrhne muž varujúce pred nadchádzajúcim nebezpečenstvom. Neskutočne dynamická kamera nás priamo nabáda stať sa hlavnou postavou príbehu. Môžeme sledovať neznámych ľudí, ktorých myseľ je postupne nahlodávána nedôverou a strachom. Práve na psychológiu je tu totiž kladený ten najväčší dôraz. Už po niekoľkých desiatkach minút sa totiž rovnako ako jednotlivé postavy dozvieme čo sa skrýva 'tam vonku'. Po útoku obrích chápadiel nám začne pomaly dochádzať, že primitívne zmätočná monštrá sú možno menej nebezpečná ako absolútne neznámi ľudia, ktoré sa pod vplyvom straty nádeje uchyľujú k načúvanie 'hlasu božieho'. Nadchádzajúce odchod do lekárne pre nevyhnutné vybavenie sa tak stáva prvým skúmaním terénu, ktoré však veľmi šikovne necháva to najdôležitejšie v tajuplnom oparu. Najväčší strach totiž vyplýva z nevedomosti ...