Skafander a motýľ (The Diving Bell and the Butterfly)

Autobiografický príbeh človeka, ktorý celkovo ochrnul, a jediný spôsob ako sa môže dorozumievať s okolitým svetom je žmurkanie. Sám spísal svoj ??príbeh takým spôsobom, že mu ošetrovateľka předříkávala abecedu, a on vždy u správneho písmena žmurkol. "Ako natočiť dramatický a strhujúci film o človeku, ktorý dokáže pohybovať len viečkami?", Pýtal sa asi sám seba Julian Schnabel, keď sa rozhodol natočiť niečo, nad čím by ostatní režiséri určite neuvažovali ani v nejstrašidelnějších snoch. Odpoveď asi nebola tak ťažká ako sa zdá. Aspoň pri pohľade na meno kameramana, ako by kúzlo bolo odhalené. Janusz Kaminski je už pár rokov dvorným kameramanom Stevena Spielberga, a Skafander a motýľ je od doby čo sa Spielbergom spolupracuje asi najväčší práce mimo jeho tím. Skafander a motýľ teda ponúka možnosť spoznať kvality Kaminského bez za sebou mal zvyšok Spielbergova tímu, a Hollywoodskymi rozpočet. Väčšinu filme sledujeme priamo zrakom postihnutého. Každé jeho mihnutia ako by patrilo aj divákovi. Sceľovanie jedného viečka sa stáva obmedzením aj pre diváka. Celé je to veľmi jednoduché, ale pritom šikovne vymyslené. Z filmu si človek odnesie pocit stiesnenosti a krehkosti ľudského života, rovnako ako dôkaz o nekonečnosti ľudskej trpezlivosti a odhodlanie nevzdať sa bez boja.