O 28 dní… (28 Days Later...)

Dvadsať osmička je pre mnoho priaznivcov postapokalyptických a zombie filmov niečo ako kult, ktorý sa musí uctievať a tiež sa jedná o základný pilier nového žánru produkcie 21.th storočia z produkcie britských rúk. Nejedná sa ani tak o šialenú zombií akciu, ale skôr o vyvolanie skľúčenosti, vďaka prázdnym vylidněným uliciam a deprimujúce hudbe z produkcie Johna Murphyho (soundtrack, ktorý sa naozaj podaril), oba tieto hlavné faktory ovplyvňujú divákovu pocity po zvyšok celého filmu a aj keď sa nejedná o akcii ako tomu bolo v "Úsvit mŕtvych", tak napriek tomu je vytvorený dokonalý pocit práznoty a akčné temnej atmosféry. Je pravda, že o klasické zombie sa nejedná a hovorí sa tu o nakazených, ale je nakaždém ako si to odôvodní, každopádne stretnutie s nakazeným na zámočku ktorý obýva vojenská jednotka a následný útok nakazených je niečo neuveriteľného a deprimujúceho a niektorým dôchodcom by nestačil ani kardiostimulátor, aby to rozdýchali.