Neuveriteľný Hulk (The Incredible Hulk)

Beštiálny karta, ale Marvel to zase vyšlo. Originálne koncept bol nahradený priamočiarym smash, kde nie je čas oddych, ale ani na podobné nezmysly ako je logika, psychológia alebo vyšší zmysel. Výrazne svalnatejší a temnejší (farbou) Hulk nakopáva diváka solídny akcií, ostatok si Leterrier len tak z povinnosti odkrucuje, scenár a príbeh, ktorý stavia jednej rozzúrené vrchu svalstva do cesty druhú sa symbolicky zeleným mozgom, sa potom svedomito drží škatuľky přitroublosti. Náturou je síce Leterrier klasický rutinér, avšak z máličko vyššej spoločnosti, žánrová klišé napcháva na plátno úplne bez servítky, nestráca sa v nejakej prehnanej potenciu obrazu, neustále niečo vyhadzuje do vzduchu, ale to je tak jediné, čo ešte stíha udýchat (Romantika? Argh !). Citeľne som postrádal ten osobitý nadhľad Iron "Vždy som dával prednosť kovu" Mana, ktorý mal v kohútiku aspoň poriadnu nálož hlášok, tu sa o nejakom humoru nedá príliš hovoriť. Z hercov by som vyzdvihol tradične príjemného Edwarda Nortona s nebezpečnou iskrou v oku, slizoidního Tima Rotha a Williama Hurta sa závideniahodnú ... hodností. Triky sú také aké sú, raz excelentné, druhýkrát odpudivo priemerné, vo výsledku dostačujúce.