Nech vojde ten pravý (Let the Right One In)

Aj na chladnom švédskom zašednuté malomeste sa dá úspešne piť krv. Nová prichádzajúce upúta pozornosť nielen Oskarové, ale aj moji a keď ide do tuhého, vie Tomas Alfredson vziať atmosféru poriadne do ruky a prekvapiť. Napriek tomu z tejto opatrné upírskej romance ostávam silne sklamaný. Upútať totiž vie výhradne scény s Oskarom či Eli a všetky počínanie vedľajších postáv sa deje len nevdojak av dôsledku pôsobí len ako Nič nehovoriace výplň, či už sa jedná o vystrašené rozprávanie o zvláštnych udalostiach alebo rutinné pokusy o naznačenie upírskeho základu. Bezprostredne pozitívne dojmy zachraňuje aj cez občasné silne nepodarené okamihy (mačacie útok) hlavne fenomenálny záver, ale inak je táto adaptácia chladná presne tak, ako sľubuje všadeprítomný sneh.