Lásky jedné plavovlásky ()

Lásky jednej plavovlásky sú pre mňa klasickým zástupcom filmu o radostiach a predovšetkým aj strastiach mladej generácie žijúcej v socialistickom zriadení. Udalosti, s ktorými sú tu mladí hrdinovia konfrontovaní, väčšinou vyústi v trápnej situácie a práve tá trápnosť je jedným s ďalších prvkov iba spoločných pre filmy českej novej vlny. Nedospelé postavy vedú rovnako nedospelé dialógy, ktoré skĺzavajú práve až k tej trápnosti. Hlavnej hrdinky Andula, ktoré myseľ zatemnila prvá veľká láska, mi bolo na jednu stranu pre jej detskú naivitu a hlúposť ľúto, zároveň som sa jej ale musel z rovnakých dôvodov aj smiať. Predsa len sme si týmto obdobím dospievania prešli všetci, vďaka čomu sú nám strasti hlavných hrdinov tak povedomé a možno práve preto mal ten môj smiech výrazne horkú pachuť.