Krvavé pobrežie (Red Cliff)

John Woo sa vrátil do rodnej Číny aby tu natočil najnákladnejšie a najdrahšie film svojej kariéry. Natočil viac piatich hodinový epos, ktorý neskôr zostrihal do stráviteľnejšie dva a pol hodinové dĺžky, v ktorej rozpráva príbeh o bitkách znepriatelených čínskych strán. Hoci na čínske historické veľkofilmy moc nie som Woo ma (ostatne skoro ako vždy) naozaj potešil a jeho predstavenie považujem za najlepší film v danej oblasti. Woo sa v tejto skrátenej verzii zameriava prevažne na boje, ktoré sú pre akčného diváka pastvou pre oči ako vizuálnou stránkou tak svoju veľkoleposťou. Nejedná sa o naturalistická bitúnky ako v prípade Gibsonove "statočného srdca" a divák neznalý čínskej kinematografie by občas mohol byť prekvapený pohľadom na jedného bojovníka, ktorý sám porazí niekoľko destítek nepriateľov. Bitky sú takou kombináciou klasických historických veľkofilmov a filmov Zhanga Yimoua. Ak divák na tento fakt pristúpi každú akčné scénu si náležite vychutná. Bojové scény zaberajú nejakých 45% filmu a vo zbtyku sa divák zoznamuje s postavami a ich motiváciou k vojne rovnako ako s ich blízkymi. Táto časť asi najviac trpí brutálnym, takmer trojhodinovým skrátením, pretože film postavy toľko nerozvíja a väčšina z nich sú len figúrky, čo zaříčinil aj fakt, že neasijský divák si jednoducho nedokáže zapamätať ich mená alebo tváre. Toto našťastie neplatí o hlavných postavách, ktoré sa vo filme predvedú natoľko aby s nimi divák dokázal súcitiť a držal im palce. John Woo natočil výborný film, ktorý sa síce odohráva v inom prostredí než na aké sme u neho zvyknutý a strelné zbrane vymenil za luky a meče ale napriek tomu je tu veľa scén a elementov, ktoré jeho fanúšikom dokážu, že to natáčal ich obľúbený majster.