Jako v zrcadle (Through a Glass Darkly)

Dusná atmosféra chátrajúceho statku uprostred ostrova, traja muži - otec, manžel, brat-zastupujúci tri rôzne generácie každý po svojom bezmocne milujúci ženu, ktorá im uniká do svojho hrozivého vnútorného sveta. Typicky bergmanovský deštruktívne vnútorné obraz Boha, ktorý je namiesto radosti zdrojom utrpenia, je tu dovedený do extrému a chorobnosť siaha až k psychiatricky kategorizovanému šialenstva. Schizofrénia sama je tu zobrazená pomerne striedmo, akoby sa Bergmanův psychorentgen pred skutočnou duševnou chorobou zastavil. S veľkým citom je napísaná najmä postava dospievajúceho mínus, v postave otca čoby uzavretého citovo vyprázdneného spisovateľa zase Bergman sebezpochybňujícím spôsobom stavia umenie do kontrastu s životné pravdivosťou, podobne ako je tomu vo filme Persona.