Inland Empire

Surrealizmus, avantgarda, symbolizmus, postmoderna - to sú slabé slová. Bezpochyby ide o unikátny film. Lynch zrejme úplne prepadol čaru digitálnej kamery a predkladá nám takmer trojhodinový náhľad do svojho "inland empire" - nebola to ruka, čo stláčal tlačidlo Record a písalo scenár, bolo to Lynch podvedomia. (Pravdepodobnejšie pôvod názvu je však v jednom z natáčacích miest v blízkosti Los Angeles.) A nie je to strieborný podnos, na čom majster servíruje - tentokrát je to bezohľadne surová "lynchovina", divákův mozog je olúpaný, nakrájaný a osmažené na panvici s trochou cesnaku. Lynch nebol ničím limitovaný. Scenár vytváral za pochodu, jednotlivé dialógy vznikali krátko pred nakrúcaním, herci nechápali koho hrajú a nemali žiadnu predstavu, o čom film rozpráva - vlastne jej nemal ani Lynch, len nasledoval svoj ??vnútorný hlas a takmer dva a pol roka sa s digitálnou kamerou v ruke zmietal medzi temným šialenstvom a genialitou. A vzišiel z toho jeden z najbizarnejších, nejcyničtějších a najtajomnejších filmov, ktoré som kedy videl.