História násilia (A History of Violence)

Hneď od začiatku vykresľuje David Cronnenburg idylické mestečko, kde žije úplne usporiadaná rodina a úvod kedy všetci pribehnú upokojovať vyľakanú dcérku je veľmi lacný a skoro sa mi z neho robilo zle, ale to všetko má svoje opodstatnenie v prokreslování psychológie postáv a ich konania. K tomu slúži napríklad aj milostné scény, kedy tá prvá je jemná a hravá a tá druhá po útoku gangstrov, ktorí sú tak drsní, že sa nebojí ani šesťročnú dievčatko streliť do ksichtu, je živočíšna až agresívny. To isté platí o správaní Mortensenova syna. Celé to na mňa pôsobilo, ako by film chcel byť štúdií násilia a fascinácia ním, ale na to podľa môjho nemá. Napriek tomu funguje ako sonda do života jednej rodinky, o ktoré sa nedá zrovna povedať, že by sa jej násilia vyhýbalo.