Agora

Amenábarova Agora nie je len dokonale prepracovaným historickým veľkofilmom aký tu dlho nebol, ale predovšetkým veľkým príbehom konca klasickej antickej éry a nástupu dravého kresťanstva. Personifikáciou týchto dejinných zmien je matematička, filosofka a astronómka Hypatia z Alexandrie, ktorá zastupuje starej tradície antickej školy, novoplatonismu a aristotelského vedeckého odkazu. Alexandria okolo roku 400 n.l. je jedným z najväčších miest vtedajšieho sveta, v ktorom sa prelínajú doznievajúcej egyptské náboženstvo, rímska správa, židovstva a nastupujúcej kresťanstva. A práve konflikt medzi starým a novým, medzi antikou a kresťanstvom, je hybnou silou celého filmu. Amenábar tu otvára fascinujúce a našou civilizáciou zabudnuté témy, ktoré relativizuje všeobecne prijímaný kresťanský pohľad na túto dobu: kresťanskí vodcovia nejsolu prezentovaní ako mučeníci, ale ako fanatici ktorí sa nezastavia pred ničím a ktorí sú prvými šíriteľmi evanjelia mečom. Film otvára diskusiu o škodlivosti kresťanstva pre filozofiu, umenie a vedu: obrovské znalosti antiky boli takmer na 1000 rokov zabudnuté a nahradené slepú dogmatiku, ženy boli takmer až do 20 storočia degradované a potrestané za vyhnanie z raja a vývoj ľudskej civilizácie sa zastavil (teória o obehu planét, ktoré vypracovala Hypatia, oprášili až Galilei a Kepler na konci 16. storočia). Agora je tak nielen nadpriemerným filmom, ale aj dôležitou relativizácii dominantného kresťanského pohľadu na dejiny.